Slavošovce

Vznik obce spadá do začiatkov 14.storočia. Prvá zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. Storočia Andrássyovcom. V 17.-18. Storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. V obci bolo niekoľko cechov ako čižmársky, krajčírsky, tkáčsky, rozšírené bolo aj furmanstvo a manipulácia s drevom. V roku 1828 sa tu narodil národný dejateľ, spisovateľ a zberateľ prostonárodných slovenských povestí P.E.Dobšinský. Na rodnom dome je osadená pamätná tabuľa odhalená pri 100.výročí jeho narodenia v r.1928. V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Gyurkyová v roku 1841 zaviedla strojnú výrobu papiera, prvú v Uhorsku. Príroda a architektúra Slavošovce (425m n.m. v strede obce) ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v severovýchodnom výbežku Štítnickej doliny pod končiarmi Kohúta (1409) a Stolice(1476). Hornatý povrch chotára tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou. Nad nimi sú listnaté lesy (breza,hrab,dub), vo vyšších polohách lesy ihličnaté. 

Uprostred Slavošoviec je rodný dom v ktorom sa v roku 1828 narodil spisovateľ, etnograf, pedagóg a kazateľ P.E. Dobšinský. Poznať bližšie jeho život možno v Slavošovciach a Drienčanoch, dvoch gemerských dedinách. Už vo svojich prácach, nevedome používal pseudonym Slavoj Drienčanský čím určil nielen miesto svojho rodiska, ale aj posledného skonu.

Zomrel v Drienčanoch 22.októbra roku 1885.Na rodnom dome je osadená pamätná tabuľa odhalená pri 100 výročí jeho narodenia, na veľkolepej národnej slávnosti roku 1928. 16. marca 1970 bolo v obci slávnostné odhalenie pamätníka P.E. Dobšinskému a pomenovanie Základnej školy menom Pavla Emanuela Dobšinského. Autorom pamätníka odhaleného pri 142. výročí narodenia bol akademický sochár Dušan Dzurek z Bratislavy. V pamätnej izbe sa k návštevníkovi prihovára doba v ktorej žil a tvoril Dobšinský. Jeho rozprávky dodnes zbližujú deti celého sveta, majú ich rady všetky deti, to ich spája a jeho odkaz je stále platný. Na Dobšinského rozprávkach sa učia poznávať sily dobra, skromnosť a pracovitosť. to im pripomínajú "Pamodaj šťastia lavička, Veštec" ale aj iné, uvedomovať si, že zlé sily ktoré predstavujú čerti, šarkany, ježibaby stíha vždy trest.

Tunel ktorý patrí nenávratne minulosti

Spojenie Slavošovce - Plešivec fungovalo bez problémov až do Videnskej arbitráže a do odtrhnutia južných území a ich pričlenenia k Maďarsku. Slavošovce stratili priamy kontakt so svetom po železnici. Vedenie Slavošovských papierní, podporované ministerstvom dopravy Slovenskej republiky pripravilo a presadilo zámer vybudovať nové železničné spojenie Slavošoviec na Revúcu. Ambiciózny projekt počítal v prvej fáze s vybudovaním železničného tunela zo Slavošoviec do Korpáša (dnes časť Magnezitoviec) a odtiaľ pripojenie na existujúcu trať. So stavbou tunela sa začalo v roku 1941. Pri jeho budovaní boli nasadení robotníci z rôznych kútov Slovenska, čo bolo vzhľadom na ekonomickú situáciu vojnového štátu pre nich výhodné. V Slavošovciach vznikla drevená robotnícka kolónia, ktorá prežila až do konca 50. rokov, kedy ju po požiari začali prebudovávať na moderné sídlisko. Výstavba tunela bola ukončená v apríli 1944. V reálnej prevádzke však tento tunel nebol nikdy použitý, pretože v roku 1944 sa výrazne zmenila situácia na frontoch a po ukončení 2. svetovej vojny už nebol prakticky dôvod na spustenie prevádzky zamýšľanej trate, pretože násilne odtrhnuté územia boli Československu vrátené. Technická pamiatka Slavošovský tunel aj dnes zaujme kvalitou spracovanie.